....TICHO....

Každý večer spánkom podčiarknuté,

a či denným slovom vypočuté?

Vnáša naspäť všetky opustené sny,

hlasom ráta dokončené hry.

Hry pocitom mlčania povedané,

v jemnom vetre tebe venované.

Len obraz slova vo mne vidíš,

farby v očiach dúhou vznietiš.

Nekonečnou krásou blízkeho úsmevu,

v diaľke si spolu kráčame pre nehu.

Pre nehu byť spoločníkom tichým,

prázdno v hluku vášne vždy pocítim.

Nahotu v mojom srdci ti ukážem,

nemusím kričať že ťa milujem.

Podaj mi vôňu dychu z teplých dlaní,

túžim po bozku čo ma zraní.

Po bozku vzdialených myšlienok duší,

do dlhých viet vášeň ticho prehluší.

Sme bližšie v tieni zeme a neba,

diaľka hviezd schovaná láskou teba.

Vyslovím nežne farbami dúhy hlásky,

chcem byť tvojim....TICHOM.... lásky.

Peter Krbaťa