Tvrdenie, že sa za nakupovanie v sekáčoch nehanbím, nie je však úplne pravdivé. Ja totiž som na tento spôsob doplňovania oblečenia rovno hrdá. A tento postoj je v mojom okolí veľmi nákazlivý, nielen v rodine, ale aj u priateliek. Stále si však uvedomujem, že predsudky voči použitému oblečeniu sú silné. Snažím sa o osvetu, netlačím však na pílu. K sekáčom nemôžete nikoho priviesť za ručičku, musí si nájsť svoju cestu sám.
Argumenty, ktoré počúvam, sa opakujú. Oblečenie v nich je špinavé. Neviem si tam nič nájsť. Všetko je nemoderné. Pokúšam sa ponúknuť iný pohľad. Ten môj je o objavovaní. Prekvapeniach. Fantázii. Vlastnom štýle. Odlišnostiach. Odvahe. Vystúpení z davu. Kráčaní po svojom vlastnom chodníčku. A moja virtuálna cesta sa v tomto bode znova vracia k téme sebavedomia. Ako vidíte, sú to spojené nádoby.
“Štýl nemá cenovku”
Žádné komentáře:
Okomentovat